Zateplenie domu? Obnova fasády približne po 20-tich rokoch
6 min čítania
Prvé fasády zateplené pred dvadsiatimi rokmi nesú stopy opotrebovania. Prichádza čas ich obnovy. Garantovaná životnosť zateplenia je 25 rokov, neznamená to však, že vtedy úplne končí. Môžu sa však na ňom vyskytnúť rôzne trhliny či iné poškodenia, ktoré bude treba opraviť. Aj hrúbka tepelnoizolačnej vrstvy 40 až 60 mm, ktorá sa vtedy navrhovala a zhotovovala, je z dnešného pohľadu nevyhovujúca.
Zateplenú fasádu je potrebné pravidelne sledovať: už po 5-8 rokoch je veľmi pravdepodobné, že bude treba obnoviť povrchovú vrstvu (povrchový náter), pretože vonkajšie klimatické vplyvy (ako slnko, voda, mráz) ju veľmi ničia. Novšie fasády (silikónová, silikátová omietka) bude potrebné obnoviť cca po 8-10 rokoch. V prípade, že fasádu nebudeme sledovať, zanedbáme jej obnovu a „zobudíme sa“ po 15-20 rokoch – môže byť často neskoro a investícia na obnovu fasády bude omnoho väčšia: nebude už totiž postačovať iba náter, ale pravdepodobne bude treba odstrániť celé zateplenie domu, zrecyklovať ho a rozmýšľať, čo ďalej so zničeným domom.
Trhliny na fasáde sú po rokoch bežné
Pravidelne sa opakujúce namáhanie vonkajšieho povrchu poveternostnými vplyvmi vedie k postupnej strate pôvodných parametrov zateplenia, ktoré sa môžu prejavovať vznikom trhlín či vzájomným oddeľovaním jednotlivých vrstiev.
Ak sa objaví trhlina na fasáde alebo miesto s porušeným zatmelením počas životnosti fasády, treba ju hneď opraviť. Inak sa môže stať, že bude zatekať do tepelnej izolácie a tá nebude plniť svoju funkciu. Staré tenkovrstvové omietky zatepľovacích systémov v závislosti od poškodenia možno obnoviť novým náterom alebo nanesením novej fasádnej omietky. Väčšina výrobcov zatepľovacích systémov odporúča urobiť takúto generálku po 10 až 15 rokoch na všetkých zateplených fasádach.
Časové rozpätie ovplyvňuje kvalita použitých materiálov a v určitých prípadoch môže byť aj kratšie. Pri nanášaní novej tenkovrstvovej omietky na starú treba urobiť aj novú výstužnú vrstvu so sklotextilnou mriežkou.
Pôvodná omietka sa musí najskôr očistiť vodou, nechať vyschnúť a odstrániť z nej nesúdržné vrstvy. Pri výbere obnovovacieho náteru sa zohľadňuje skladba a stav zateplenia, aby bola zabezpečená ich vzájomná kompatibilita a funkčnosť. Voľba náteru môže ovplyvniť aj difúzne vlastnosti pôvodného povrchu. Problém nenastane pri penovom polystyréne, s ktorým sa väčšinou zatepľovalo.
Ak je však použitý systém, ktorý umožňoval zvýšený prestup vodných pár, najčastejšie s tepelnou izoláciu z minerálnej vlny s paropriepustnou omietkou alebo termokeramickým náterom ClimateCoating, nie je vhodné ho obnovovať málo priepustným disperzným náterom.
Tip na článok: Omietkový zatepľovací systém ClimateCoating ISOTEX
Ten by zateplenie nepriepustne uzatvoril a mohol tak negatívne ovplyvniť jeho fungovanie. Problém môže urobiť aj výber nového farebného odtieňa. Mnohých láka dať nový náter výraznejší, ako bolo pôvodné farebné riešenie fasády.
Na oslnených plochách však môže zvýšené teplotné namáhanie najmä pri tmavších odtieňoch spôsobiť opakovaný vznik trhlín až deštrukciu povrchovej vrstvy.
Plesne, riasy a mikroorganizmy na zateplenej fasáde
Napádanie povrchu mikroorganizmami je negatívny fenomén zateplených fasád. Podstata dodatočne zateplenej fasády spočíva v znížení tepelného toku znútra k vonkajšiemu povrchu. Práve chladné podklady po daždi, v hmle pomaly vysychajú a vlhké prostredie vo zvýšenej miere podporuje tvorbu rias. Kontaktné zatepľovacie systémy sú špecifické aj tým, že povrchová vrstva je veľmi tenká, a preto intenzívne reaguje na vonkajšie podnety a často na nej dochádza ku kondenzácii.
Pleseň na fasáde po 10-tich rokoch zatepleného domu polystyrénom, panelový dom Lieskové
Možno to prirovnať k zarosenému povrchu karosérií áut zaparkovaných cez noc vonku. Najviac je takto ohrozená severná zateplená fasáda, ktorá je dlhodobo chladnejšia než nezateplená slnečná. No sú aj ďalšie rizikové faktory, napríklad zeleň v tesnej blízkosti objektu, ktorá tienením prispieva k zvyšovaniu vlhkosti pri fasáde, alebo prevažujúci smer vetrov, ktorý zvyšuje zaťaženie povrchu dažďom. Povrch napadnutý mikroorganizmami sa odporúča ošetriť nátermi so špeciálnymi prísadami, ktoré zvýšia odolnosť proti biologickému napadnutiu. Ich pôsobenie je však dočasné, preto by mali byť v oblastiach so zvýšeným výskytom rias súčasťou pravidelnej údržby a obnovy fasády.
Výborná ochrana voči mikroorganizmom na fasáde je termokeramický náter ClimateCoating ThermoProtect, ktorý vďaka svojim vlastnostiam znižuje riziko tvorby plesní, je paropriepustný a udržiava murivo suché. Rovnako výborne pomáha v interiéroch – mám skúsenosti, že po aplilkácii náteru ClimateCoating ThermoPlus sa plesne v dome alebo byte už neobjavili.
Mechanicky poškodené zateplenie
Aby zateplená fasáda plnila svoju funkciu, je potrebné zabrániť jej lokálnemu poškodeniu. Nezabránite vandalom, ktorí mechanicky poškodia zateplenie. Často ho však narušia aj okná a dvere, ktoré sa otvárajú von a prichádzajú do kontaktu so zatepleným povrchom. Ochráni ho obmedzovač otvárania alebo vhodné tlmiče inštalované na kritické miesta.
Mechanicky poškodené časti treba vyrezať vrátane tepelnej izolácie a nahradiť ju novými vrstvami. Treba však pri tom zabezpečiť presah a prekrytie starej a novej výstužnej sieťoviny. Takto opravené miesta sa budú viditeľne odlišovať od pôvodného povrchu. V extrémnych prípadoch, pri rozsiahlejších poškodeniach, neostáva nič iné ako pôvodné zateplenie celkom demontovať a nahradiť ho novým.
Zateplenie zatepleného
Zrejme sa nevyhnete rozhodovaniu, či len opraviť a nafarbiť, alebo v prípade potreby pridať na hrúbke tepelnej izolácie. Ak je hrúbka tepelnej izolácie nedostačujúca, technologicky najjednoduchšie a najčistejšie je zopakovať zateplenie s novou povrchovou úpravou. Niekedy môže byť poškodenie také, že neumožní aplikáciu ďalšej vrstvy zatepľovacieho systému.
Vtedy je nevyhnutná jeho demontáž a nahradenie novým zateplením v požadovanej hrúbke. Ak sa inštaluje nové zateplenie, treba sa držať určitých zásad. K najdôležitejším patrí výber lepiacej hmoty, ktorá musí byť kompatibilná s pôvodným typom omietky, aby nedošlo k jej poškodeniu.
Na overenie zlúčiteľnosti starej omietky s novou stierkovou hmotou sa robí odtrhová skúška. Pri nej sa na omietku asi 0,5 x 0,5 m nanesie určená lepiaca hmota, najčastejšie na báze cementu, a zapracuje sa do nej sklotextilná sieťka s presahom. Po siedmich dňoch sa sieťka odtrhne za voľný koniec jedným ťahom.
Ak lepiaca hmota ostane pevne na omietke, môžete ju použiť v novom zatepľovacom systéme. V prípade, že sa so sieťkou oddelí od pôvodnej omietky aj lepidlo, je nutné použiť lepiacu stierku na organickej báze.
Druhá dôležitá zásada je, že nové zateplenie sa musí kotviť aj mechanicky kotvičkami do pôvodnej nosnej vrstvy konštrukcie. Dôležité je, aby medzi vrstvy nevnikala voda. Dĺžka životnosti dodatočného zateplenia závisí aj od užívateľov. Bez jeho pravidelnej údržby a pri necitlivom zaobchádzaní či dokonca poškodzovaní nemožno rátať s tým, že vydrží naveky alebo aspoň počas predpokladanej životnosti.
Zdroj: Pekné Bývanie, Autor: Adela Motyková
